03. aug
Každý z nás je nimi ovládaný. Každodenne prežívame ich širokú a pestrú paletu. Hnev, radosť, strach, pohoda, úzkosť, láska, láskavosť, zlosť či závisť a nenávisť…
Emócie jednoducho sú a treba si ich vedieť všímať, uchopiť, pochopiť, spracovať a ventilovať navonok. Inak sa nám tie nespracované začnú somatizovať v podobe určitého fyzického problému. Viac o psychosomatike v ďalších mojich príspevkoch resp. konzultáciách.
Emócie ovplyvňujú nielen to, ako sa cítim,správam, konám či vyžarujem do okolia ale aj to, čo a ako jem, ako potravu trávim, spracujem a využijem.
Určite to sami poznáte. Nahnevá vás šéf, na nervy vám ide manžel, či neposlúcha potomok…máte zlomené srdce z rozchodu, ste smutná či osamelá… Potrebujete sa ukľudniť, potešiť, odmeniť. Dať si sama sebe lásku, objatie, pochopenie.. A čo najviac zaberie? Sladká chuť tej sladkej no chýbajúcej lásky.
A tak prídu do rúk čokoládky, keksíky, zmrzlina, tortičky či nevinný gumený medvedík…
Emočne „zajedáme“ to, čo sa nám zvonka nedostáva. Jedlo sa tak veľmi ľahko stáva emočnou náhradou, drogou a to doslova. Keďže sa po jedle vylúčia hormóny dobrej nálady, endorfíny, zvykneme si tak záťažové a stresové situácie riešiť jedlom.
Ako z toho von?
Naučiť sa spomaliť a vedome načúvať a počúvať svoje telo. Mám hlad skutočný fyziologický, to jest, „škvŕka“ mi v bruchu alebo som len nahnevaná či smutná, prepadnú ma emócie zlosti či hnevu a potrebujem ich zajesť sladkou pascou?
Naučiť sa vnímať signály svojho tela,prejsť z režimu autopilota do režimu vedomého tvorcu svojho JA cesta neľahká ale možná. Ak neviete ako na to, rada vám poradím, pomôžem a navediem, ako na to.
Zuzka Ďurčanská